Už je to nejaký ten piatok..

Už je to nejaký piatok čo som tu, len mám stále nejaké povinnosti a preto sa ozývam až teraz. Nižšie sa dozviete ako sa mi vedie,:)

V utorok, 30. augusta som sa presťahoval do mojej prvej host rodiny, z ktorej už teraz viem, sa mi bude o 3 mesiace ťažko odchádzať:/

Sú naozaj úžasní, je s nimi veľa zábavy, či už keď hráme ping pong, x-box...

Navštívili sme spolu Seattle, avšak na toto mesto treba viac dní, čiže sa tam chystáme znova.

1.9. sa začala škola. Našťastie som sa nestratil, čoho som sa trochu obával:)
Ešte dodnes niektorí nevedia vysloviť moje meno, no už som si na to zvykol:) V škole sa mi páči, rád tam chodím, aj keď máme veľa úloh... Je to úplne odlišné od nášho systému, no tento americký sa mi páči viac. Študenti tu žijú iný školský život než my na Slovensku. U nás to je väčšinou len o vyučovaní a keď zazvoní, tak ideme všetci domov a tým to končí.
Tu sú decká zapojené do krúžkov, športov, klubov...

                                           Priemer známok k 1.10.- myslím že som spokojný:-)

9.9. bola prvá football game.  Keďže som členom Pep Bandu, bolo to pre mňa prvé vystúpenie. Hrám tam činely, síce stále neviem význam niektorých nôt, no je to dosť zábava. Už aj začínam rozumieť americkému futbalu, čiže sa to stále zlepšuje:-)

10.-12.9. sme mali I. Orientation meeting výmenných študentov, ktorí sme v dištrikte (D5020) na území Washington state a Vancouver Insland (British Columbia). Celkovo nás je 32 deciek z 24 krajín sveta, od Turecka až po Indonéziu.
Meeting predčil moje očakávania, našli sme sa veľmi dobrá partia. Nebolo to len o tom čo nemsmieme robiť (slávne 4D pravidlá) ale hlavne o pochopení prečo tu každý z nás je. Byť prvý, byť zvedavý, skúšať nové veci, byť nápomocný, byť ambasádorom svojej krajiny, robiť svet lepším...
Nikto z nás nechcel v pondelok opustiť "Conference center Seabeck". No a keďže ja bývam 5 minút odtiaľ, išiel som hneď na 2. hodinu do školy:DD

V sobotu 17.9. sme boli s otcom a bratom znova v Seattli, no tentokrát v múzeu lietadiel. Bolo to dosť zaujímavé, prišli sme akurát na show, kde predvádzali tanky, čiže sme mali o zážitok viac.

Pre mňa bol tento výlet o niečo špeciálnejší, keďže som prvý krát stretol Slováka v USA.

Niekto zozadu volal: "Maťko" , tak som sa otočil, že čo.. a to pán volal syna. Už 20 rokov žije v USA, má ženu američanku, 2 deti, s ktorými sa snaží rozprávať aj po slovensky, no moc nemá úspech:-)

Po mesiaci angličtiny, som bol nervózny keď som počul slovenčinu, no hlavne keď som počul seba rozprávať po slovensky, proste nezvyk :)

Po múzeu ma otec prekvapil a zobral nás na baseball game. Zase všeljaké pravidlá, človek si myslí že tomu už konečne chápe, no potom zistí, že to má ďalších x rules :D 

Mariners Seattle síce prehrali, no bol to pre mňa zážitok, okolo 40 000 ľudí na štadióne, super atmosféra..

19.9. bolo 18 rokov čo tu mojim rodičom spríjemňujem život. V USA to je "BIG DEAL"...

Síce som to oslávil tu, kde tento vek neznamená tak veľa ako u nás, no dovolím si povedať že to bola najlepšia oslava akú som kedy mal. 

Rebecca (mama) zorganizovala nezabudnuteľný večer, prišlo okolo 25 ľudí, s ktorými sme oslávili tento veľký deň. Dostal som veľa darčekov, spoznal som nových priateľov, mal som pocit ako keby som s nimi žil celý život. A takýto je každý môj jeden deň, či už je to v rodine, v škole, medzi rotatiánmi - všetci sú tu veľmi priateľskí. Cítim sa ako doma, a síce sa snažím nad odchodom nerozmýšľať, viem že to bude veľmi ťažké. 

Narodeniny som oslávil aj s rotariánmi, v predstihu, 15.9. 

Bolo to pre mňa prekvapenie, prišiel som tam vlastne prezentovať o mojom prvom mesiaci tu v USA a oni prišli s tortou a pesničkou:-) 

Ako som spomínal, nad domovom vôbec nerozmýšľam, snažím sa žiť tento rok čo najlepšie a užívať každú chvílu, chopiť sa každej možnosti ... Mám tu skvelé zázemie, ktoré mi tvorí veľká "rotary rodina". Myslím že aj to je jeden z dôvodov, prečo nemám potrebu rozmýšľat nad Slovenskom.

V sobotu 24. septembra sme absolvovali prvý "hike", na Mt. Ellinor, s Rebeccou, Corou a Cole..

Nadmorská výška je okolo 1800 m.n.m. , čiže taká oddychovka..

Keďže nám počasie neprialo, dohodli sme sa že si to vylezieme ešte raz, pretože výhľad naozaj stojí za to!

TENIS

tenisová sezóna sa pomaly blíži ku koncu.. Dovolím si povedať že konečne :), zápasy máme 2-3 krát do týždňa, tréningy každý deň...

Na zápasy cestujeme aj 2 hodiny a domov prichádzame okolo 8-9, čiže o zábavu mám postarané.

Súťažíme medzi 7 školami, sme na 3. priečke, so 7 víťazstvami a 5 prehrami. Hrá sa štýlom 2 singles a 3 doubles. Ja hrávam 2nd singles, so štatistikou 2 prehry a 10 víťazstiev, z čoho mám veľkú radosť, keďže som tenis nehral dlhšiu dobu.

Najdôležitejší bude záverečný turnaj, kde budeme hrať každý za seba..

 Sľubujem, že sa budem snažiť písať častejšie, o každej udalosti jednotlivo. U nás je momentálne 1:12 am a už by sa aj patrilo ísť spať. :)
Ďakujem každému, kt. sa dostal až sem a dúfam že sa príspevok páčil :)