Že sa v tej Amerike nudím?

Predtým, než som odišiel na výmenu, som si nevedel predstaviť ako budem zvládať miestne počasie. Všade sa písalo ako veľa prší, že bez dáždnika ani na krok. Keď som priletel v auguste, okolo 30 stupňov, dá sa povedať že aj jeseň bola docela kľudná. No to už neplatilo o zime. 

Nevedel som ako začať tento príspevok, tak že porozprávam trochu o počasí:-) Vlastne nieje ani tak čo o tom rozprávať - jednoducho legenda hovorí že nám tu už asi mesiac v kuse prší, no minulú sobotu sme videli po sto rokoch slnko:) 

Myslím že tej negativity je už dosť pre tento príspevok a ani to "Northwest" počasie nám neprekazilo plány. Za posledný mesiac som dosť pocestoval, navštívil kamošov, no viac nižšie.

Well, ešte jedna smutná poznámka, už som tu 7 mesiacov, čomu sa mi ani nechce veriť a to znamená že o 3 mesiace, 2. júla letím domov :/ 

Jedno z pravidiel Rotary Youth Exchange hovorí, že nemôžme šoférovať. Dosť tomu chápem, no každopádne ak by sme mohli, bolo by to oveľa jednoduchšie sa pohybovať. No ja mám šťastie že z môjho mesta (Bremerton) jazdí trajekt do Seattlu pomaly každú hodinu. Je nás tu v okolí asi 5 a tak sme sa februárový víkend (17.-18.) vybrali na výlet do Seattlu s Ďalšími výmennými kamošmi. Všetci máme "Teentix card", čo je karta s ktorou máme lístky na vybrané koncerty, predstavenia... len za 5 dollárov. Boli sme v "5th Avenue Theatre" na muzikál "The Pajama Game". No nechoď za 5 bucks:-)

Hneď o 3 dni neskôr sme sa stretli všetci výmenní študenti z dištriktu 5020, a síce na Vancouver ostrove, Kanada. Mali sme 5 dňový meeting v mestečku Comox, počas ktorého sme spolu strávili pekné chvíle a vyskúšali sme veľa nových vecí, aktivít...

Bývali sme v host rodinách, ktoré nás prichýlili na 5 dní. Meeting bol organizovaný viacerými lokálnymi Rotary klubmi, čiže to bolo na vysokej úrovni. Mali sme večeru so všetkými členmi, kde som spieval nejaké tie záhorácke ľudovky, v tradičnom kroji. Docela sranda:-) 

Prvý krát som skúšal hrať curling - odporučili mi že mám začať hrať aj na Slovensku:), taktiež sme boli korčulovať, jednoducho typické kanadské veci. 

Jeden deň sme boli navštíviť starých ľudí v domove dôchodcov, pre ktorých sme taktiež vystupovali. Bola to super skúsenosť, docela vtipná, keďže veľa z nich zabúdalo a stále sa pýtali odkiaľ sme:)

Jeden deň sme mali celodenný výlet do "Strathcona Park", kde sme kajakovali a jazdili na zip line, niečo ako tarzánia. 

Po skvelých piatich školských dňoch strávených mimo školy, sme sa v nedeľu museli vrátiť do reality, a všetko dobiehať:-) Tu máme totižto každý deň rovnaké predmety, to znamená že pár vymeškaných dní a sranda končí. 

No pre mňa vtedy sa sranda ešte len začala. 

Hneď v pondelok, 27. februára som po týždni išiel do školy. V ten istý deň sa nám začal "soccer" (náš futbal). Prvé 3 dni boli akýsi výber, kde sa na nás pozerali ako hráme a potom vytvorili 3 týmy- Varsity (hlavný tím), JV (B tím) a C tím. 

Aby toho nebolo málo, ja som hneď po prvom dni výberu išiel s Chuckom do opäť do Kanady, no tento raz to bol Vancouver (cca 4 hodiny cesty).

Jedným z mojich "bucket list" goals bolo vidieť NHL. Tak som od Chucka dostal na vianoce lístok na zápas Vancouver - Detroit. 

Oba tímy to už do play-off nedotiahnu, čiže to nebolo s maximálnym nasadením, no mám zážitok na celý život. 20 tisíc ľudí v aréne, skvelá atmosféra.

 Tiež som tam stretol 4 výmenných študentov zo Slovenska, čo bola dosť sranda pretože nejako tú slovenčinu zabúdam.:-)

Stredu doobeda sme ešte strávili vo Vancouveri, boli sme pozrieť " Capilano Bridge", čo bolo dosť cool, stavili sme sa na typickú "Tim Hortons" kávu. (Tim Hortons je kanadský fast food, pôvodná pekáreň s donutami, niečo ako v USA je McDonald.) No ešte dodnes rozmýšlam nad tým že prečo v každom jednom Tim Hortons boli také rady, keďže nás to vôbec neočarilo. Ale veď aj do Starbucksu ľudia chodia len pre značku.

Hneď z Vancouveru sme prišli do školy na futbal, aby som mal vôbec nejakú šancu sa dostať do tímu.  A ono sa to podarilo:) Som vo "varsity" tíme, čo je dosť cool. Berú to tu veľmi seriózne. Trénujeme 5x do týždňa, v soboty pozeráme video zo zápasov, kde nám tréner vypichuje čo sme mali zahrať inak, čo máme zlepšiť... Zápasy su 2 krát do týždňa ,väčšinou utorok a štvrtok. 

Po tenisovej sezóne som si aj hovoril že sa na ten futbal neprihlásil keď som si uvedomil ako sme boli "busy" počas tenisovej sezóny. (Zo zápasov vonku sa vraciame okolo 22 večer). No ten pocit byť v hlavnom tíme stojí za to. V hracie dni nosíme dresy počas vyučovania, čiže celá škola vie že ste členom tímu. Taktiež sa mi veľmi páči, že máme tímové večery, vždy v predvečer domáceho zápasu, u jedného z hráčov. My s Chuckom sme sa zapísali na posledný aprílový zápas - chalani budú môcť ochutnať nejaký ten guláš:-) Ešte nejaká tá štatistika, 5 zápasov, 4 výhry a jedna remíza. Na prvý gól stále čakám, no snáď príde čoskoro.

Ako je už známe, američania nevedia vysloviť moje meno, a už vôbec nie napísať:) 

Ako dôkaz- súpiska somnou na hrote, alias Matte :D

                                                       

Ako som spomínal, tréningy máme aj v sobotu. No a to mi trošku prekazilo plány, keď som mal ísť na víkend s Alan a Ellen (moji súčasný host rodičia) na stretnutie s ich priateľmi. Musel som zostať na víkend doma. Chuck hovorí že čo budem doma, že ma zoberie do Portlandu. Hneď po tréningu v sobotu, 4. marca, sme sa vybrali na dva dni do Portlandu. 

NBA som na bucket liste nemal, no boli sme pozrieť zápas Portland- Brooklyn. Domáci Blazers si s Brooklynom poradili niečo cez 130-119. 

Nemohla chýbať návšteva "Voodoo Donuts", famózne donuty:-) Zjedol som ich 3, čo je asi viac než za celý život predtým.

12. marca mal host otec Alan 74. narodeniny. Keďže to vyšlo to na nedeľu, išli sme do Seattlu na obed a na predstavenie "Dance Theatre Of Harlem" v Paramount Theatre. Bol to balet, a to nieje moc moja šálka kávy, ale dalo sa to prežiť.

Minulý týždeň v piatok, 17. marca, sme boli podporiť "community theatre" v Gig Harbor. Hrali muzikál West Side Story a musím povedať že na to že to boli amatéri, malo to úroveň! 

V sobotu som bol s Chuckom a jeho rodinnými známymi v Everett, severne od Seattlu, na hokeji (WHL). Klasika, všetci prišli pozrieť bitku, no sem tam bol aj nejaký hokej:) Predpovede sa naplnili a boli sme svedkami parádnych bitkárskych súbojov:-) Btw, tú ligu hrajú moji rovesníci, čiže o to to bolo zaujímavejšie. 

Ako môžte sami posúdiť, nieje víkendu kedy by som sa doma nudil. Výnimkou nebude ani nasledujúci. Zajtra idem na dva dni do Victorie, Kanada, pozrieť výmenných kamošov a v nedeľu s jednou rodinou z Rotary na výlet. 

Nasledujúce dva týždne budú zároveň poslednými s mojou aktuálnou host rodinou, no pozitívne na tom je, že o týždeň máme jarné prázdniny a pôjdeme trochu pocestovať. Prvý aprílový týždeň strávime v New Orleans, kde sa v tom čase koná najväčší "zadarmo" festival v USA. Samozrejme jazzový :) 

Sám sa pýtam kedy sa dostanem k notebooku a napíšem niečo sem na blog, no rozhodne bude o čom písať.

Ospravedlňujem sa za chyby, ale myslím že to je len pozitívnym znakom že sa dostávam do tej angličtiny!

See ya :)